Príbeh najhlbšej jaskyne na Slovensku začína 10. mája 1963 nenápadnou trhlinou v obnažených skalách na úpätí Krakovej hole v Nízkych Tatrách. Jej objaviteľ, Peter Hipman, strávi v nasledujúcich rokoch spolu so svojimi kamarátmi a rodinou nespočetné množstvo dní pod zemou. Tvrdá drina, technický fortieľ, vášeň aj tvrdohlavosť sa stanú hlavnou zbraňou v dobývaní podzemného kráľovstva Nízkych Tatier.

Po viac ako dvadsiatich rokoch práce v Starom hrade objavuje úplnou náhodou počas lyžovačky jeden z jaskyniarov, Marián Jagerčík, ďalšie vstupy do podzemia Krakovej hole… Začína sa črtať nečakaná perspektíva. Sú nové jaskyne so Starým hradom v podzemí prepojené? Ak by to bola pravda, mali by pred sebou výnimočný objav najhlbšej jaskyne na Slovensku. Túžba po nových podzemných svetoch je zrazu silnejšia ako kedykoľvek predtým..

O projekte

Filmový projekt Na konci sveta: Medzi nebom a (pod) zemou v produkcii Viliama Bendíka (BENDIK FILMS, direct AdWise) realizuje tím nadšencov jaskyniarstva a rodina Petra Hipmana. Realizácia prebieha od januára 2018, premiéra prvej časti projektu je plánovaná na rok 2023. Cieľom projektu je zmapovať objavovanie najhlbšej jaskyne Slovenska a ukázať divákovi všetky aspekty výskumu podzemných priestorov – od vzniku jaskýň, cez ich objavovanie až po sprístupňovanie verejnosti.

Ak chcete projekt akokoľvek podporiť, kontaktujte nás emailom na adrese produkcie filmu viliam@bendik.sk.

Systém Hipmanových jaskýň

Jaskynný systém Starý hrad – Večná robota sa nachádza v katastri obce Liptovský Mikuláš, v Národnom parku Nízke Tatry. V južnom svahu Čiernej dolinky, ktorá sa od juhovýchodu hlboko zarezáva do masívu Krakovej hole, objavili a preskúmali jaskyniari na čele s Petrom Hipmanom v rokoch 1964 až 1970 jaskyňu Starý hrad. Dnešný vchod do jaskyne leží v nadmorskej výške 1488,5 m. Nachádza sa v morfologicky zaujímavom skalnom útvare, ktorý má podobu zrúcaniny hradu, z čoho pochádza aj názov jaskyne.

Jaskyňa Starý hrad pozostáva zo sústavy horizontálnych a špirálovo klesajúcich chodieb, vrátane viacerých priepastí. Najväčšia z nich, Studňa radosti, dosahuje hĺbku takmer 50 metrov. Systém je vytvorený v komplexe gutensteinských vápencov a dolomitov, ako aj tektonických bridlíc a brekcií. V jaskyni Starý hrad prevažujú kompaktnejšie horniny so sintrovou výplňou vo forme prevažne bielych nátekov, a tiež ďalších foriem jaskynnej výplne. Jaskyňou preteká stály alochtónny tok riečky Krakovky, ktorý vytvára sifóny a umocňuje monumentálnosť podzemných priestorov. Naopak jaskyňa Večná robota je charakteristická množstvom závalov a zrútených skalných blokov. Jej pomerne veľké priestory boli vytvorené na výraznom extenznom tektonickom zlome a ich dno je vyplnené sutinou a skalnými blokmi.